Myslím si, že umelecké vyjadrenie k aktuálnemu svetovému dianiu je a aj vždy bolo prirodzené, potrebné, dokonca až nevyhnutné. Táto práca prináša moju osobnú a pocitovú výpoveď o veľmi aktuálnej a stále prebiehajúcej téme svetovej pandémie. Ilustruje obraz doby, v ktorej sa spoločnosť momentálne nachádza. V bakalárskej práci sa okrem toho venujem aj histórii predchádzajúcich pandémii a snažím sa na základe nich načrtávať paralely so súčasnou situáciou. Koronavírus zasiahol celý svet nečakane a s obrovskými následkami pre budúcnosť. Mnohí mladí ľudia, medzi ktorých patrím aj ja, náhle stratili pevnú pôdu pod nohami a ocitli sa v stave akéhosi limba, v stave neistoty. Našou úlohou je nájsť cestu von a snažiť sa túto dobu ustáť s čo najmenšími následkami na psychickom zdraví a dosiahnuť stav vytúženej zmeny v podobe návratu k „normálu“. Hĺbku zmeny, v ktorej žijeme, zachytávam aj na svojich fotografiách, ktoré v symbolike demonštrujú sterilnosť a absurdnosť dnešnej doby bez fyzického kontaktu. Snový, surreálny svet vytvorený mnou reprezentuje limbo, vákuum, v ktorom sa generácia mladých ľudí cíti byť momentálne uväznená, časovú slučku, ktorá sa nedá prerušiť. Vnáraním sa do svojich spomienok sa snažím prinavrátiť si pocit ľahkosti a beztiaže prirodzeného správania v bežnom živote bez obmedzení. Usilujem sa o

znovuobjavenie vnútorného psychického balansu osobnosti pomocou vlastnej umeleckej tvorby. Táto práca je prirodzeným vyvrcholením mojich predchádzajúcich dvoch semestrov štúdia, kde otváram témy ako všeobecná zmena, osamelosť, absencia prítomnosti druhého človeka, izolácia a duševné zdravie.